Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
Hry

 

 Divadelné hry

 

V tejto sekcií si môžete predviesť diela, o ktorých ste čítali v učebniciach literatúry pre 5. – 9. ročník základných škôl.

 

Prajeme Vám veľa zábavy a pekných zážitkov!!!

 

 

5.ročník:

 

Rozprávka o kráľovi Šahrijárovi a múdrej Šahrazád

Postavy: Šahrazád – Še
               kráľ Šahrijár – Kš

               Rozprávač – Ro

               Otec – Oc

 

Ro:  V pradávnych, veľmi dávnych dobách,

        keď veril ešte ľud i kniežatá,

        že hviezdy visia na železných skobách

        a zem je ani koláč ploskatá,

        žil jeden kráľ a ten mal krutý zvyk:

        keď oženil sa, na druhý deň zrána

        dal ženu sťať. I zúfa každá panna,

        keď kráľ sa ohlási jak nápadník.

 

        Raz nadchla srdce tohto kráľa

        spanilá deva menom Šahrazád.

        Smutná jej mať sa mnoho naplakala,

        Že kráľovi má peknú dcéru dať.

        Deva však nebola len spanilá,

        bola i múdra, vtipu mala za tri,

        veď k pravej kráse vtip a rozum patrí,

        bez bázne kráľovi sa sľúbila.

 

Še:    Nesmúť už otecko, netráp sa toľko, mám istý nápad. Ak sa podarí, všetko sa na dobré obráti.

Oc:    Aký nápad?

Še:    Nuž, sľúbte kráľovi za manželku mňa.

Oc:    Ale dieťa moje milované, vari sa ti myseľ zatemnila? Nevieš, čo hovoríš. Moje dcéry sa nesmú stať obeťami kráľa, neboj sa, dokážem Vás ochrániť.

Še:    Ach otecko, zabudol si na ostatné dievčatá, aj ony majú rodičov, ktorí ich ľúbia a predsa ... Otecko môj drahý, musíš to urobiť! Sľubujem ti, že sa mi nič nestane! Viem ako to urobiť, aby sa mi nič nestalo! Počuješ? Len ma pokojne sľúb!

 

Ro:    Bola svadba o akej nikto nechyroval, o akej sa nikomu nesnilo ani v najsmelších snoch, ba veru nebolo ani slov, ktoré by vystihli celú nádheru a veľkoleposť kráľovskej svadby.

 

Še:    Aká prekrásna noc. Pozri, hviezdy žiaria celkom ináč, ako inokedy. A ten svieži čerstvý vzduch.

Kš:    Som unavený, poďme spať, čoskoro hviezdy aj tak zblednú a bude svitať.

Še:    Ach, do svitania je ešte ďaleko. Si akýsi zamyslený, môj drahý. Vieš čo? Poviem ti rozprávku. Osvieži ťa, uvidíš.

Kš:    Dobre, počúvam ťa.

 

Ro:    Šahrazád začala rozprávať ľahunko ako kolibríky, vylietajú slová jedno za druhým z jej jemných úst. Šahrazád tak prekrásne a pútavo rozpráva. Už je tu úsvit, no Šahrazád neprestáva rozprávať a uchvátený kráľ ju bez prerušovania počúva.

 

Kš:    Je to naozaj prekrásna rozprávka, ale už som unavený. Poď, oddýchnime si, posilnime sa najprv spánkom a neskôr všetkým ostatným čo človeku prináša potešenie. Tú rozprávku mi dorozprávaš večer!

Še:    S radosťou môj najjasnejší pane!

Ro:    Večer si Šahrazád prisadne ku kráľovi a pokračuje v rozprávke. Dopovedala jednu a začala rozprávať druhú. Kráľ ju počúval ešte očarenejší ako včera. Slnko už vychádzalo a Šahrazád bola ešte len v polovičke rozprávky.

 

Kš:    To bola nádherná rozprávka. Večer mi ju musíš dopovedať!

 

Ro:    Kráľovskému páru utekajú dni spánku a odpočinku, večer čo večer rozpráva Šahrazád manželovi nádherné príbehy a on ju očarene počúva, každý večer spoznáva kráľ svoju manželku viac a viac, krásnu, krehkú, takú múdru, dobrú a dôvtipnú ženu. Čím viac ju spoznáva, tým viac je mu milšia, drahšia a nenahraditeľnejšia.
Tisíc a jednu noc rozprávala Šahrazád, tisíc a jednu noc kráľ počúval. Tisíc a jednu noc trvalo, kým sa z mocného, pyšného a krutého vládcu stal ľúbiaci človek. Na tisíci druhý deň sa manželom narodil utešený synček. Ruka v ruke dojatí stáli nad jeho postieľkou. Na tisíci druhý deň spadla zo Šahrazádinho otca všetka pochybnosť a zármutok. Jeho milovanej dcére sa to podarilo. Na tisíci druhý deň znela po celej krajine hudba. Dievčatá vychádzali zo svojich úkrytov.

Oc:    Ach, múdra, drahá Šahrazád!

 

 

6. ročník:

Mark Twain - Tom vytrpí trest namiesto Becky

Postavy: Rozprávač - Ro

            Thomas Sawyer (Tom) - Ts

            Rebeca Thatcherová (Becky) – Rt

            Pán Dobbins, učiteľ – Pd

Vedľajšie postavy: Benjamin Rogers, Joseph Harper, Amy Lawrenceová, Gracie Millerová, Susan Harperová,teta Polly

 

Ro:   Teta Polly pobozkala na rozlúčku Toma, a ten sa pobral do školy. Na ulici stretol Becky Thatcherovú.

Ts:   Dnes som bol veľmi surový, Becky, a veľmi ma to mrzí. Už nikdy, nikdy taký nebudem, kým len budem živý – buď taká dobrá a udobri sa.

Rt:    Bude ma tešiť, pán Thomas Sawyer, keď sa budeš venovať sebe. Už nikdy sa s tebou nebudem zhovárať.

Ro:  Tom a Becky prišli na školský dvor a ešte si vymenili pár štipľavých poznámok a urážok. Becky bola veľmi urazená a nahnevaná a nevedela sa dočkať, kedy začne škola. Bola netrpezlivá, lebo vedela, že Tom dostane odplatu za poškodenú knihu gramatiky. Veru by sa tak neponáhľala, keby vedela do akých problémov sa dostane. Pán Dobbins, ich učiteľ veľmi rád čítaval istú knihu. Nikto zo žiakov nevedel, o čom je, pretože učiteľ ju zamkýnal do zásuvky v stole. A ako Becky išla okolo stola, uvidela na ňom kľúčik od zásuvky. Poobzerala sa, videla že je sama a rýchlo zobrala knihu. Vtom ponad jej plece nakukol Tom. Becky chcela rýchlo knihu zavrieť, ale v tom zmätku stránku, ktorú držala roztrhla skoro dopolovice. Hodila knihu do stola, zvrtla kľúčom a od hanby a trápenia sa rozplakala.

Rt:   Tom Sawyer, takého hnusníka ako si ty, niet, takto sliediť za človekom a pozerať, na čo on pozerá.

Ts:   Ako som mohol vedieť, že ty na niečo pozeráš?

Rt:   Mal by si sa hanbiť, Tom Sawyer, iste to na mňa povieš, ach, čo si počnem. Dostanem, a ja som škole ešte nikdy nedostala!
Keď chceš, buď si teda surový! Ja viem, že na teba  sa už aj tak niečo chystá. Len počkaj. Hnusník akýsi hnusný!

Ts:   Čo je to za čudné, pochabé dievča? Nikdy ju v škole nezbili! Nevídali! A keď zbijú? No dievča je len dievča, je citlivé a srdce má ani zajac. Nuž, pravda, ja to na ňu, pochabú, Dobbinsovi nepoviem, veď sa dá na ňu aj inakšie ísť, a človek nemusí byť ani veľmi surový. Starý Dobbins sa bude vypytovať, kto mu roztrhol knihu. Nikto neodpovie. Potom spraví tak, ako vždy robí – bude sa spytovať jedného po druhom a keď príde na to pravé dievča, zbadá to, ani mu nemusí nič povedať. Dievčatá sa vždy prezradia tvárou. ani čo by neali chrbticu. No a Becky Thatcherová sa dostane do klepca, lebo z toho sa veru nevyšmykne. Pre mňa, za mňa, ona by ma rada videla v takej omáčke – nech si to len sama pekne odskáče!

Ro:    Začala sa škola. A potom učiteľ zistil, čo sa stalo s Tomovou gramatikou.

Rt:    Asi by som mala povedať, ako to bolo... ale čo, on istotne na mňa povie, že som roztrhla knihu. Ani slova nepoviem, aj keby mu šlo o život.

Ro:    Tom dostal výprask a vrátil sa na miesto. Prešla hodina a učiteľ zobral zo stola kľuč. Odomkol zásuvku, nalistoval knihu a vtom...ticho ako pred búrkou.

Pd:    Kto roztrhol tú knihu?! Benjamin Rogers, ty si to roztrhol?

Br:     Nie, pán učiteľ!

Pd:    Joseph Harper, ty? Amy Lawrenceová? Gracie Millerová? Susan Harperová? Rebeca Thatcherová? Nože podívaj sa na mňa a povedz, či si tú knihu roztrhla!

Ts:    Ja som ju roztrhol!

Ro:  Trieda sa len zmätene dívala na Toma, ktorý si išiel po výplatu. Ale prekvapenie, vďačnosť, zbožňovanie, ktoré svietilo z očí úbohej Becky, mu bolo dostatočnou odmenou aj za sto výplat. A pretrpel aj ďalší trest – dve hodiny po vyučovaní, lebo vedel kto ho bude čakať. Keď Tom zaspával, v duchu mu zaznievali slová, ktoré Becky povedala

Rt:    Tom, ako si len mohol byť taký galantný?...

 

 

 

 

8.ročník

Sue Towsendová - Tajný denník 13 a ¾ ročného Adriana Molla

 

Postavy: Adrian- AD

   Otec- OC

   Nigel- NI

   Rozprávač- RO

 

RO:     Streda 1. apríl ( Deň všetkých bláznov) Zazvoní telefón a Adrianov otec ho zdvihne

NI:      Pohrebná služba pri telefóne. Kedy máme prísť po telo???

AD:     Môj otec odpovedal vážne, vôbec nemá zmysel pre humor. Ja som sa zatiaľ dobre zabával na dievčatách.

AD:     Trčia vám spodničky (smiech)

Dievčatá: Prestaň, nič nám netrčí!!!

AD:     Doma to vyzerá hrozne spustnuto, otec nepohne ani prstom a psovi sa cnie za matkou.

 

RO:     Štvrtok 2. apríl

AD:     Dnes mám 14!

OC:     (podáva AD darček- teplákovú súpravu a futbalku) Všetko najlepšie

NI:      Páčili sa ti darčeky?

AD:     Ďakujem aj za ten tvoj. Ešte som dostal knihu, peniaze a od Berryho gratuláciu.

RO:     Večer sa Adrian pozerá do zrkadla.

AD:     Fúúú už som dospel, je to na mne aj vidno.

 

RO:     Piatok 3. apríl

OC:     Ako bolo v škole? Čo si dostal?

AD:     Skúšali nás zo zemepisu a bol som najlepší.

OC:     A čo ostatní?

AD:     Berry Kent sa zabával na tom, že nič nevie a celá trieda s ním, ale keď sa ho pani Elfová spýtala na vzťahy medzi Nórskom a VB povedal iba: „Bratranci z druhého kolena!“

 

RO:     Sobota 4. apríl

OC:       Adrian dneska budeme upratovať, potom musíme ísť do obchodu. Dnes príde babka.

RO:     Neskôr v obchode

AD:     Otec, musel si zobrať taký vozík, čo piští ako myš?

OC:     Hádam sa len nehanbíš?

AD:     Aj áno. Musíš vyberať také nezdravé jedlá? Kúp ak nejaké ovocie.

AD:     Musím uznať, že táto samoška je celkom dobrá dokonca tu nakupuje aj nejaký farár.

 

RO:     Nedeľa 5. apríl (Smrtná nedeľa)

AD:     Nigel už sa nezhrýzaj toľko kvôli Pandore.

NI:      Ďakujem za pomoc, ale to tvoje rozprávanie o nórskom garbiarstve mi veľmi nepomáha.

AD:     Otec vstávaj už je 1 hodina!

OC:     Dobre, dobre už idem umyť auto.

OC:     Adrian našiel som maminu náušnicu. Chýba ti?

AD:     Samozrejme, že mi chýba, ale život musí ísť ďalej.

OC:     Neviem prečo.

AD:     Pochopil som, že myslel na samovraždu a utekal som na do kúpelne odstrániť všetko , čím by si mohol ublížiť.

OC:     Adrian, roštenka je hotová! Poď jesť. Inak nevidel si moju britvu na holenie?

AD:     Neviem. Ešte, že si si nevšimol aj to, že už nemáme ani nože v kuchyni a ostré predmety z celého bytu.

Stará mama: Aďko, chýba ti maminka?

AD:     Čo vám dnes je všetkým? Prestaňte o nej dneska všetci rozprávať. Otec potom iba blúzni o tom ako mu chýba.

Stará mama:        Synček, možno sa ti to vidí zaujímavé, ale nechať si narásť bratu, prosím ťa, ohol si ju. Tvoj otec si ju holil ešte aj v zákopoch pri Ypres.

AD:     Keď stará mam odišla, obaja sme si vydýchli.

 

 

 

 

 

9.ročník:

 

Jozef-Gregor Tajovský – Ženský zákon

Postavy: Zuza Javorová

            Anička

            Jano Malecký

            Mara

            Miško Malecký

            Dora Kalinová

            Števko

 

Prvé dejstvo – odohráva sa v izbe Javorovcov

Miško a Anička taja pred rodičmi svoju lásku. Keď však má Miško narukovať, vyjdú s pravdou von. Obe rodiny so vzťahom súhlasia, pokiaľ nepríde na rad otázka, kde budú mladí bývať. Zuza nechce pustiť z domu Aničku, Mara zase Miška. Problém totiž je, Kto bude robiť na majetku. Prvé dejstvo sa končí zvadou.

 

Druhé dejstvo – odohráva sa v izbe u Maleckých

Jano Malecký ide so synom do mesta zariadiť, aby Miško nemusel narukovať. K Mare zatiaľ prichádza Dora Kalinová, ktorá jej porozpráva o tom, ako Aničku videli vystávať pred domom s iným mládencom. Presviedča Maru o tom, že Miško by sa mohol aj lepšie oženiť. Vie to od richtárky, ktorá  svojej dcére dáva veľké veno.

 

(Izba u Maleckých. Večer. Svetlo.)

Výstup 1.

 

Mara s Dorou lúpu bôb na stole.

Dora: Máš ty veru trápenia, nezávidím ti ho.

Mara: Veru ho mám navalené.

Dora: Ja by som – mne by sa vari hlava rozletela.

Mara:         Tak, Tetka, tak, veru by to každý neuniesol.

Dora: A čože ešte otec, ten už len dôjde, ale -

Mara:         To, to.

Dora: Čo s tými, ako ho pustia?

Mara:         Nuž čože?! Ak bude Miško naliehať, ešte sa raz pošlem opýtať, a ak nie – rozišlo sa, a je po paráde. No veru, variže sa jej pôjdem prosiť, či čo?

Dora: To by si i blázon bola, blázon, a to veľký blázon, ešte sa ísť prosiť.

Mara:         Ani nie!

Dora: Hoc sa ti dievča páči –

Mara:         To sa zlostím, že sa ešte i mne páči.

Dora: Páči...A nemá sa ti čo. Toť i včera, že – no, ani radšej ti to nepoviem. Ide ti niekto popod oblok Javorovie – tu šepot pred stajňou. Kuknem – nuž a ktože vraj? Anička s Michlíkeje mládencom. Drží ju vraj takto za ruku, ťahá k sebe a len ak povedz, tak povedz. Len čo mu to mala povedať? Nuž, vidíš, Marka moja, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Takú nevestu hockde nájdeš.

Mara:         A ktože vám to?

Dora: Veru nie nejaký táraj – človek. Ani, reku, dívať na takú dievku. Jednému sa sľúbi, a s druhým vystáva – fuj !

Mara:         To je veru fuj!

Dora: Tak ja poviem, že váš syn si aj inakšie dievča môže vybrať, ako je Anča Javorovie. Veru môže! To ti ja poviem!

Mara:         To sa vie že hej.

Dora: Toť – ale to len tebe zjavím – i včera mi tak trochu šuchla – hádaj...

Mara:         Ktože?

Dora: Stará richtárka – ale vieš, ani slova pred nikým.

Mara:         Nie - čože by som!

Dora: Žeby ona veru svojej Katuške tisíckou truhlu vyložila. To ti je rozmyslieť, stvora božia: desať stovák. Kým ty jednu odložíš! To veru škoda bola opustiť na takú, čo ešte dvoch frajerov rada by mala okolo seba.

Mara:         Vari?...

Dora: Veruže!

Mara:         Richtárka?

Dora: Richtárka.

Mara:         Stará?

Dora: Strará richtárka

Mara:         Veďže nevravte.

Dora: Na moj dušu, je to pravda, no – keď ti raz poviem. Vari by som ťa za blázna mala!

Mara:         To viem, že nie.

Dora: Nevyslovila sa už zas tak určite, ale ja, vieš, mám veru dobrý nos. Lebo jej len Miško...

Mara:         Náš Miško?

Dora: Váš. Len či ho pustia, to sa ma i do troch vrhov opýtala.

Mara:         A vy ste jej?...

Dora: Ja? Nuž, reku, isté je nie, ale každý vraví, že hej.

Mara:         Ja už neviem,čo nejde s nejakým tým chýrom, kde uviazol?

Dora: A že by za poriadnym ešte i počkali.

Mara:         Bá - á –

Dora: A bude z toho niečo. Len vzácne! Materi už veľa netreba. Desiatky tiež na ceste nenájdem, a budú z toho i dve, ak to vykonám

Mara:         (donesie pohárik, trojdeckovku a chlieb)

Dora: Ty sa vari pre mňa trápiš a škodu si robíš?

Mara:         Čoby škodu! Len sadnite a užite.

Dora: Neohrdím ťa, ale to veru nemuselo byť.

Mara:         Už je tu . Slivovička domáca.Užite.Zíde sa vám, starej žene, zohriať.

Dora: Nuž, keď je už tak, Pán Boh daj zdravia!

Mara:         Pán Boh uslyš,a chlebíka si krájajte.

Dora: Aký biely.

Mara:         Ach, veru len z pol deviatej.

Dora: Mocná. No ale, jaj, Bože, ako som si zasadla.

Mara:         Len si ešte oseďte a vypite ešte.

Dora: Dosť, Marka, nemám pitvor zamknutý.

Mara:         Ktože teraz vojde – len vypite a nechoďte.

Dora: Predsa – privriem aspoň.

Mara:         Teda bežte zavrieť a pribehnite, pozhovárame sa, i ten len azda už dôjde.

Dora: Dobre, prídem, zdrav buť zatiaľ.

 

Dora Intriguje ďaľej proti Aničke, medzi ženami opäť dochádza k zvade. Medzitým sa Jano Malecký vracia z mesta.

 

Tretie a štvrté dejstvo – situácia sa zauzľuje. Anička čaká na Miška, Dora intriguje a ohovára ďalej. Tentokrát očierňuje Maru pred Zuzanou Javorovou, že vybrala Miškovi inú nevestu. Keď sa Miško vráti z mesta, mama mu navykladá klamstvá o Aničke. Zúfalý Miško Odchádza nevedno kam, Jano sa snaží pomeriť rozvadené ženy. Vo štvrtom dejstve Anička vyčíta Dore, že svojimi klebetami narobila zlo a spôsobila všetkým bolesť. Doru hryzie svedomie, a preto sa snaží napraviť, čo napáchala. Nahovorí Zuzu, aby išla navštíviť Maru, Aničke sľúbi, že jej zaklínaním prinavráti Miška. Medzitým sa Miško na dedinskej zábave dozvie, že Anička je nevinná. Nakoniec sa všetci pomeria a dohodnú sa, že mladí budú bývať u Javorovcov, ale v robote si budú navzájom pomáhať.

 

 

 

 

 

 

 

TOPlist
Vytvořeno službou WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek